Ladislav Kalina
| Ladislav Kalina | |
| slovenský partizánsky veliteľ | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 5. december 1919 Tajov, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | ? |
Ladislav Kalina (* 5. december 1919 Tajov – ?) bol slovenský partizánsky veliteľ. V rokoch 1940 – 1942 vojak základnej vojenskej služby. Roku 1942 odvelený do ZSSR, kde v roku 1943 prešiel k Červenej armáde. Po absolvovaní výcviku v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny. 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Do 9. septembra veliteľ partizánskej brigády Za slobodu Slovanov,[1]:215 no po neúspechu SNP na Liptove bol vyradený zo štábu brigády. 26. septembra bol na chate Trangoška prepadnutý partizánmi brigády s cieľom fyzickej likvidácie a bol zranený. Po vyliečení sa pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha.[2]:569 Po oslobodení príslušník česko-slovenskej armády, po roku 1948 pracovník štátnych orgánov kontroly. Nositeľ viacerých vyznamenaní.[1]:215
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ladislav Kalina pochádzal z Tajova. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici a začal pracovať ako bankový úradník.[3] Základnú vojenskú službu absolvoval v rokoch 1940 – 1942. Encyklopédia SNP uvádza, že sa počas Slovenského štátu zapojil do ilegálneho protifašistického odboja, za čo bol údajne spravodajskou službou slovenskej armády a gestapom viackrát vyšetrovaný,[1]:215 no Jozef Jablonický namieta, že o tomto neexistujú záznamy.[2]:568
Na východnom fronte a v Slovenskom národnom povstaní
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1942 bol Ladislav Kalina odvelený v radoch Rýchlej divízie do ZSSR, dostal sa na Krym a v roku 1943 prešiel ako podporučík so svojou rotou k Červenej armáde. Bol vyhlásený za nezvestného.[3] Absolvoval výcvik v partizánskej škole Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vo Sviatošine a ako veliteľ 15-člennej organizátorskej partizánskej skupiny bol 6. augusta 1944 vysadený na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Z organizátorskej skupiny v priebehu augusta vznikli partizánske oddiely, ktoré sa podieľali v auguste a septembri 1944 na partizánskych akciách na Horehroní, Liptove a na Spiši.
9. septembra vznikla z oddielov partizánska brigáda Za slobodu Slovanov. Zároveň v tento deň bol Ladislav Kalina na základe kritiky sovietskych členov desantu pre neúspech SNP na Liptove vyradený zo štábu brigády a velenie brigády prevzal dovtedajší komisár brigády Voľanskij. Ladislav Kalina sa následne zdržiaval na chate Trangoška. 26. septembra bola chata prepadnutá útočníkmi pod vedením veliteľa brigády Voľanského s cieľom Kalinovej fyzickej likvidácie. Kalina bol zranený do nohy, jeho šofér A. Mikovíny zabitý. Liečil sa v podbrezovskej nemocnici.[3][pozn. 1] Po vyliečení sa nevrátil k svojej pôvodnej brigáde a pridal k partizánskemu oddielu Antona Cypricha.[2]:569
Po vojne
[upraviť | upraviť zdroj]Po oslobodení vstúpil Ladislav Kalina do česko-slovenskej armády. Bol členom ústredného výboru Zväzu slovenských partizánov.[4] V rokoch 1948 – 1966 bol pracovníkom Štátnej kontroly, od 1966 ústredný riaditeľ Štátnej inšpekcie akosti výrobkov potravinárskeho priemyslu v Bratislave.
Kalinov podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa 20. októbra 1950 požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s bývalým partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom. Ladislav Kalina v roku 1968 tvrdil, že jeho podpis a podpis Ernesta Bielika na rezolúcii boli sfalšované.[5]:190
Vyznamenania[1]:215
[upraviť | upraviť zdroj]- Československý vojnový kríž 1939 (1945)
- Rad Slovenského národného povstania I. triedy (1946)
- Rad Veľkej vlasteneckej vojny (1969)
- ďalšie česko-slovenské a zahraničné vyznamenania
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jozef Jablonický uvádza,[2]:569 že sa Ladislav Kalina liečil v ružomberskej nemocnici, Ružomberok ale v tom čase bol už obsadený Nemcami.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ a b c d JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji 2, Štúdie a články. Bratislava : Kaligram, 2006. ISBN 80-7149-781-9.
- ↑ a b c MURGAŠ, Emil. Horehronská povstalecká sága. Svedectvo (Zväz protikomunistického odboja), 1995, roč. 4, čís. 8, s. 11-12.
- ↑ VITKO, Martin. PRVÍ V BOJI – PRVÍ V PRÁCI! Zväz slovenských partizánov v rokoch 1945 – 1948, Dizertačná práca. Brno : Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Historický ústav, 2021.
- ↑ 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol.. In: LETZ, Róbert; MATULA, Pavol. Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009. 280 s. ISBN 978-80-89335-15-2.